Dejiny

Publikácia približuje neznáme osudy dvoch z celkom štrnástich dôstojníkov vojenskej duchovnej služby, ktorí slúžili v čs. zahraničných jednotkách počas druhej svetovej vojny.

Šiesteho marca 1836 zaútočili štyri tisícky mexických vojakov na bývalú misijnú stanicu Alamo.

Mníchovská dohoda zo septembra 1938, ktorá tragicky zmrzačila vtedajšiu Československú republiku, je dodnes vnímaná ako jeden z najbolavejších okamihov našej novodobej histórie.

Každá veľká dráma má svoje finále, svoje osudové vyvrcholenie. Nebolo tomu inak ani so záverom druhej svetovej vojny na európskej pôde.

Spletité a nesmierne dramatické udalosti dejín tridsaťročnej vojny, ktoré zmenili mapu takmer celej Európy, sú v našom povedomí spojené s jej začiatkom, pražskou defenestráciou, porážkou na Bielej hore či najznámejšími …

Fritz Haber – „otec“ novodobej chemickej vojny Už oddávna dochádzalo k pokusom o vojnové využitie chemických látok.

Bitka o Stalingrad bola najvýznamnejším a rozhodujúcim stretnutím nemeckých a sovietskych vojsk na východnom fronte.

Prvé pokusy s hromadným usmrtením ľudí pomocou pojazdných plynových komôr uskutočnili nacisti v roku 1939.

S Krakovom je úzko spojený príbeh Oskara Schindlera, v gete v štvrti Podgórze pobýval s rodičmi budúci slávny režisér Roman Polański, płaszówskym táborom prešiel aj neskorší „lovec nacistov“ Simon…

Monografia sa zaoberá rôznymi vymedzeniami národa v českom prostredí v období od konca napoleonských vojen do roku 1895.

Dlhá cesta 1. svetovou vojnou začala pre Jozefa Lacinu v auguste 1914 na libereckej stanici odchodom na front do Srbska.

Prvá svetová vojna priniesla natoľko masívne počty zajatcov vojnových i civilných (odhady hovoria o 7 až 10 miliónoch), že významne zmenila doterajšie poňatie pojmu „zajatie“.