„Nemecká mystika“ predstavuje unikátny fenomén európskych duchovných dejín. Zrodila sa vo vrcholnom stredoveku a významne ovplyvnila myslenie v ďalších storočiach. Táto kniha podrobnejšie skúma najvýznačnejších autorov a diela patriace do tejto dodnes inšpiratívne tradície. Začína pri ženských náboženských hnutiach 12. a 13. storočia, pri fascinujúcej knihe bekyne Markéty Porete, a okrem toho pri kolínskej dominikánskej škole, ktorej filozofické základy položil doctor universalis Albert Veľký. V ďalších kapitolách preberá veľkolepé dielo osobností, ako bol Eckhart, Tauler či Suso, ale tiež neznámy pisateľ tzv. Theologia Deutsch. Pokračuje obdobím reformácie a renesancie, kde na jednej strane sleduje formatívny vplyv Lutherov a heterodoxných mysliteľov, ako sú Franck a Weigel, na druhej strane sa potom v strede pozornosti ocitajú prírodní filozofi, poprípade alchymisti, ktorí sú zároveň laickými teológmi: Paracelsus, Khunrath . Kniha sa zameriava na konkrétne diela a autorov, koncepty a pojmy: čo je „základ“ či „dno duše“, „iskra v duši“, trojica „Božích kníh“, Biblia ako „večná alegória“, teozofia a spirituálna alchýmia, „astrum " a "mumia“, „oko mysle“ či božské „Bezedno“? Takýto prístup umožňuje lepšie pochopiť zdroje, vonkajšie a vnútorné súvislosti i myšlienkové premeny, ktorými široko poňatá tradícia nemeckej mystiky prešla. Perspektíva spájajúca myslenie 13. a 14. storočia s nemeckou prírodnou filozofiou 16. a 17. storočia pritom odhaľuje nielen spoločné korene tejto tradície, ale dovoľuje zahliadnuť aj jej ďalšie, hocikedy prekvapivé, vyznenie, ktoré svojím spôsobom doľahlo aj do 20. storočia.