Tri novely vybrané z rozsiahleho a rôznorodého diela Karla Sabiny (1813 až 1877) približujú dnešnému čitateľovi autorov tvorivý vývoj a tiež poukazujú na jeho nezanedbateľný vplyv na formovanie českej literatúry v jej tematickej aj žánrovej rozmanitosti. Zväzok otvára predmarcová novela Ervín (1836, upravené 1845), modelová próza českého romantizmu. Dedinčania (1847) potom predstavujú prvý z pokusov o realistické zobrazenie inak prevažne idealizovaného českého vidieka. V záverečnom, umelecky zrejme najvydarenejšom diele Oživené hroby (1870) Sabina triezvo, kriticky i sebakriticky konfrontoval názory a ideály účastníkov európskeho revolučného diania štyridsiatych rokov a brysknou pointou zhodnotil výsledky úsilia a činov svojej generácie. Pripojená je aj časopisecká verzia tejto novely, nazvaná Hroby živých (1863), a komentovaný súpis evidovaných vydaní.