V Krížovom dome sa nájde všetko. Jeho pravý pán dokáže skoro všetko opraviť – robotické hračky, umelé kravy aj hodiny s duchom vo vnútri, a odvážne sa púšťa do tvorby golemov, ale práve toto mu veľmi nejde. Klony budú asi ľahšie, no nie? Keď už máme niekde na pôde prízrak Maliera, ktorý ich prispôsobí momentálnej potrebe. V Dome býva aj pekné dievča, ktoré má akési pletky s androidom – ale bacha, niektorí z tých umelých chlapcov údajne dokážu aj vraždiť. Niežeby pán Domu nespolupracoval s políciou, naopak, ako senzibil sa k tomu skvele hodí, lenže nie je polícia ako polícia, ako sa čoskoro ukáže. Čo sa nenájde v Dome, nájde sa v Jame. Vrátane pekelných psov, ktorí sa rozbehnú do kraja, akonáhle im niekto dá meno. Zbrane proti nim už však vyskúšal ktosi z predošlých generácií, zaručene budú na pôde… alebo niekde inde, napríklad v izbe, ktorá nemá koniec. Alebo v tom druhom Krížovom dome, ktorý možno niekto namaľoval. Toto nie je sci-fi, ani detektívka, ba ani kloudná fantasy, skôr čítanie so všetkým korením, ktoré je na trhu voľne k dispozícii; čítanie, ktoré si hovorí o happyend. Alebo aspoň všeobecne nejaký koniec. Lenže príbehy nikdy nechcú skončiť. Žeby predsa len fantasy? Alebo detektívka, kde hlavným páchateľom je diabol? Je to šialené. Nečítajte to.