Sedlmajerová vychádza zo slovenčiny k iným jazykom, z literatúry nielen k výtvarnému či zvukovému uchopeniu textu, od seba cez druhého až k človšku ako druhu, k rastlinám a všetkému živému. Mysticky a imaginatívne znovuvytvára az akejsi druhej odvrátenej strany bytia uchopuje Zem, život na nej a ľudský rod, overuje a prazákladné ľudské mýty, vnámanie, vieru, zvyky a dôvody, ale aj každodenné banality a nutnosti života – ako je napríklad láska. Básne rituály a (za)riekadlá, keď všade prekáža svet. Básne, ktoré na nás niečo vedia.