Súbor trinástich poviedok predstavuje básnika, prozaika, eseistu a prekladateľa Jána Zábranu (1931–1984) ako mimoriadneho autora poviedok, priekopníka používania hovorového jazyka a slangu v českej próze a významného prozaika rokov päťdesiatych, kedy poviedky vznikli. Hrdiny Zábranových poviedok sú väčšinou mladí ľudia, pracujúci na začiatku päťdesiatych rokov v robotníckych profesiách či pohybujúci sa na okraji spoločnosti. Poviedky sú dokonale vystavané a majú strhujúci ťah. Kľúčový je aj ich jazyk, v užívaní ktorého bol Ján Zábrana suverénnym majstrom. Na vydanie pripravila Mária Zábranová, edičnú poznámku napísal Ján Šulc.