V Tete Joleschovej nás Friedrich Torberg uvádza do kaviarenského života Prahy a Viedne 20. a 30. rokov, kde ešte prežíva útulná a znášanlivá kultúra mnohonárodného starého Rakúska, kde sa stredná vrstva stále považuje za spoluobčanov a trávi neuveriteľné tisíce hodín (často až do rána) v družných diskusiách o ľuďoch, kultúre a stave sveta. Tu pestovala dnes už zaniknuté konverzačné umenie repartee – okamžité, svižné a predovšetkým vtipné odpovede. Ako dokazujú Torbergove anekdoty, nepochybne v ňom excelovala preslávená aj zneslávená židovská výrečnosť, sebairónia a sebaobranný humor, v nemalej miere aj preto, že židia stratili ochranu starého mocnárstva. Bonmot či epigram môžu vzniknúť práve len v takej pestrej pospolitosti. Skutočne: vo podivuhodnej symbióze sa vo vtedajších kaviarňach prelína svet obchodníkov a prokuristov s literátmi a umelcami všetkého druhu a neskorý kvet rakúskej kultúry po prvej vojne má svoje kolektívne korene, tak často židovské a české, práve tu: Stefan Zweig Kraus, Peter Altenberg, Leo Perutz, Franz Werfel, Robert Musil – ak máme vymenovať aspoň tie najvýznačnejšie. Svet rakúskych kaviarní zanikol, tá tam je legendárna Tante Jolesch, ale vtip trvá.