Väčší zemský súd, konštituovaný v polovici 13. storočia za vlády Přemysla Otakara II., patril po dlhé stáročia k najvýznamnejším orgánom verejnej moci na pôde českého kráľovstva. Nebol len najprestížnejším a najuznávanejším justičným orgánom, výlučne príslušným v sporoch o doskové statky, ale jeho kompetencie presahovali aj do oblasti správnej a politickej. Jeho prísediaci, medzi ktorými čestné miesto tradične zaujímali najvyšší krajinskí úradníci, tvorili užšiu kráľovskú radu a výrazným spôsobom ovplyvňovali osudy celého českého štátu. Zemský súd tiež plnil úlohu normotvornú a tzv. všeobecnými nálezmi (ktorých význam bol ale v ranom novoveku za zenitom) mohol dotvárať podobu šľachtického práva. Je preto paradoxné, že česká právna história nevenovala dodnes tomuto kľúčovému orgánu pozornosť. Predkladaná kniha sa snaží zaplniť do istej miery túto medzeru, zhŕňa na základe archívneho bádania doterajšie znalosti o vzniku, kompetenciách a zložení zemského súdu a podrobne mapuje jeho personálne obsadenie v čase vlády cisára Rudolfa II.