Poézia

Láska je číry prameň, jar a zlatý lúč, z jazmínu je jej brána, zo striebra jej kľúč.

Namiešaj mi trocha citu každé ráno do kávy keď mám okno keď mám slinu keď je život boľavý Namiešaj mi trocha vášne aj so štipkou korenia pod kožou mám tvoje dlane nekonečné lúčenia . . .

November je mesiac smrti, na jeho samom konci Oscar Wilde vošiel navždy do obrazu, aký si sám vytvoril šľahmi irónie, nie aký vzišiel z fekálnych úst viktoriánskych pokrytcov. Zápal mozgových blán, nič veľkolepé ani vtipné, Oscar.

Básne Milana Rúfusa po desaťročia oslovujú čitateľov na Slovensku i vo svete. Básnik celistvého bytia nám obrazmi jedinečnej sily odovzdáva svoje posolstvo. Človek na kríži života a času.

Jeden z najvýznamnejších básnikov súčasnej strednej generácie Erik Ondrejička sa vyprofiloval skôr na básnika filozofa, no vo svojej tvorbe sa často venuje aj večnej téme partnerskej lásky.

Knižný debut pouličného básnika Šimona Ondruša je zrkadlom vzťahov či skôr ich úlomkov. V rozhovoroch muža a ženy sa jagajú fragmenty samolásky, čriepky škriepok, ale i poetických okamihov nehy a spolulásky.

Verše Milana Rúfusa čerpajú z existenciálnej nevyhnutnosti svedčiť o dobe, v ktorej básnik žil, o svete, čo bol v detstve a mladosti jeho, o svete, ktorému neskôr už nepatril.

Po zbierke básní a pesničkových textov (Odkazovač, Slovart 2009) prichádza Juraj Soviar s novou zbierkou poézie. Soviar píše o čase, v ktorom žijeme, a ten je rýchly, bláznivý, často bezohľadný a často sa nám zdá, že je všetko obrátené dolu hlavou.

Švantner chce povedať všetko obrazom. Vyhýba sa reflexii, sentenciám a pointe: básnický obraz nesie celú významovú a emocionálnu energiu a skrýva všetky podnety pre čitateľa.