Kto by nepoznal film Emanuela, ktorý v prvých rokoch slobody po Zamatovej revolúcii pritiahol do kín, do tej doby erotikou takmer nepoznamenaných, davy divákov? Film bol natočený podľa knihy, ktorá v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia vyvolala vo Francúzsku škandál a dnes sa radí ku klasickým dielam erotickej literatúry. Text knihy pripomína autobiografiu. Mladá žena Emanuela líči svoje skúsenosti. Má dvadsať rokov, keď príde do Bangkoku za svojím manželom, ktorý tam pracuje ako inžinier.
V európskej aj americkej spoločnosti v Bangkoku nadviaže početné milostné vzťahy s osobami oboch pohlaví bez toho, aby pritom zanedbáva domorodcov. A tieto vzťahy sa neobmedzujú iba na dve osoby. Až potiaľto je to banálna história. Menej banálne však je, že Emanuela, keď toto o sebe rozpráva, ukazuje cestu, ktorou prešla za stále väčšou a väčšou rozkošou pod vedením talianskeho sprievodcu menom Mario, líči prekážky, ktoré musela prekonať, aby od vrodenej sexuality dospela k hlbšiemu vedomému a metafyzickému postoju (termín metafyzický tu nie je preháňaním). Podľa najlepších pravidiel tohto žánru je teda tento autobiografický román súčasne aj „románom o zaučovaní“.