Požiar celého sveta nám nestačil, aby sme sa zjednotili. Sme si tak vzdialení, že by sme sa nezišli ani o súdnom dni. V rozvalinách po bitke na tureckej rieke Sakarya nájdu vojaci obhorený zošit popísaný poznámkami. Jedná sa o zápisky Ahmeta Celala, ktorý v bojoch za tureckú nezávislosť utrpel zranenie a lieči sa v zapadnutej anatólskej dedinke. Dedinčania prijímajú svojho istanbulského krajana s nedôverou, ktorá časom prerastá v otvorené nepriateľstvo. Inteligentný vlastenec, stúpenec Kemalových snáh o záchranu Turecka, naráža pri každom pokuse o zblíženie na nepochopenie prostých ľudí, ktorí boli po stáročia udržiavaní v nevedomosti a biede hmotnej i duchovnej. Stáva sa cudzincom vo vlastnej krajine. Znova a znova sa vracia do bezvýchodiskového kruhu nevzdelanosti, zaostalosti, rozkladu národa a pálčivých otázok o jeho budúcnosti.