Druhá autorova básnická zbierka pozostáva výhradne zo štvorverší, čo však autora nijako myšlienkovo ani poeticky neobmedzuje.
Naopak – redukcia „zbytočných“ slov a celkové zhustenie pridáva jeho veršom na sile pôsobivosti. Použité slová potom starostlivo vyberá z naozaj bohatej zásoby as cizelérskou (či v jeho prípade vzhľadom na povolanie kardiochirurga s chirurgickou) precíznosťou k sebe tak, aby čo najpôsobivejšie zobrazila vnútornému zraku pocit, ktorý chce oznámiť. Je to poézia silne pocitová, vnútorná, poézia siahajúca a zasadzujúca do hlbín vedomia i povedomia. Je to poézia duše a mysle, ktoré Jursa regeneruje a kultivuje, rovnako ako vo svojej profesii rekonštruuje ten najdôležitejší a pritom najsymbolickejší orgán ľudského tela. Akoby tušil, že srdce je najlepšie fungujúce je bez úzkeho vzťahu s dušou a myslí iba svalom.
Neoddeliteľnou súčasťou zbierky sú frotáže havířovskej výtvarníčky Ivony Vlčinskej, tvoriaca s vybranými básňami vzácnu symbiózu. Neilustrujú, ale dopĺňajú ich tým, že vyjadrujú to, čo je za slovami. Sú to kresby iluzívne, len ľahko sa končeky prstov dotýkajúce sa veršu. Tak, ako sa dotýkame predstáv a zážitkov svojich a svojich najbližších. A tak sa Jursova a Vlčinská zbierka dotýka nás.